Podľa starej taoistickéj kozmológie, sa široká otvorená prázdnota, absolútna jednota, delí do dvoch aspektov: jin a jang. Dve zložky vo vesmíre, ktoré sa dopĺňajú, sú v harmónií. Tieto dva póly k sebe neoddeliteľne patria. Jin a jang k sebe nemajú vzťah ,,buď/alebo“, ale sú vzájomne prepojené ako ,,jedno aj druhé“. Svetlo existuje iba v prostredí tmy, pozitívne potrebuje k svojej existencií negatívne, to, čo ide hore musí prísť aj dole. Ustavičná interakcia medzi jin a jang, predstavuje pôvodný rytmus života. Príroda sa snaží udržať medzi týmito dvomi protikladmi rovnováhu.
Ľudská podstata je tiež riadená stále sa meniacimi protikladnými silami jin a jang. Ženský princíp – chaos, žena narúša. Mužský princíp usporiadania vo vesmíre – poriadok, muž to drží. Sme vo svojom zdroji, v jednote, keď sú tieto dva póly vyrovnané, v harmónii v nás, spolupracujú. Keď sa človek dokáže aj uvoľniť – jin, ale držať aj nejakú štruktúru – jang.
Môže sa stať, že počas života, vplyvom prostredia, výchovy, traumy v rodine, ako nás život tvaruje, je táto rovnováha narušená. Ak táto harmónia chýba, nežijeme úplný, spokojný, šťastný život. Keď napríklad mužský prvok môže byť oslabený a ženský je dominantný, alebo naopak. Môže sa stať že jeden pól vo vnútri v nás žijeme viacej a ten druhý menej. Každý extrém nie je v poriadku, napríklad, keď sme veľmi v jin, tak je to energia, kedy nie sme schopní nič vykonať a keď sme príliš v jang, tak je to energia, keď stále iba konáme a nepozeráme na dôsledky svojho konania, na pocity, seba ani druhých.
Jin – energia smerujúca do vnútra, voda, chaos, premenlivosť, nepredvídateľnosť, empatia, emócie, citlivosť, intuícia, prijímať, múdrosť, pasívny, mierumilovný, subjektívny, zjemňovanie, neuchopiteľná energia, sťahujúca. Jang– energia smerujúca von, oheň, pevnosť, dynamickosť, forma, princíp, činnosť, aktivita, agresivita, dávať, komunikácia, logika, znalosti, objektívny. pohyb, rozhodnutie, schopnosť tvoriť v hmote, spevňovanie.
Ako sa prejavuje keď má žena v sebe priveľa jinu a menej jangu, oslabeného muža v sebe? Žena je vtedy chaotická, má strach sa prejaviť, postaviť sa za seba, nastaviť si hranice, urobiť rozhodnutie. Konať. Ukázať niečo von. Naopak, priveľa jangu v žene, keď prevažuje mužsky princíp nad ženským. Vtedy je žena príliš rozumová, vecná, aktívna, plánuje, koná, necitlivá, hrubá. Je to nevyvážená, nezdravá energia. Zdravý vyrovnaný princíp znamená napríklad mať kladný vzťah k pocitom, emóciám, nepotláčať ich, ale vedieť emócie primerané prejaviť (ustojí to jej vnútorný muž). Výzva pre ženu: vedome sa spojiť s pocitom, emóciou. Vedome ich prežiť a prejaviť. Nepotláčať, ani nebyť hysterická. Je tam spolupráca energií v nás. Vnímať svoje pocity, potreby a adekvátne konať. Nebyť ani v prílišnej pasivite, ani v prílišnej aktivite.
Ako sa prejavuje oslabená vnútorná žena v mužovi a príliš veľa mužskej energie? Je to muž, ktorý dá len na rozum, ma ten svoj systém, tabuľky, ide si stále v tom svojom. Je nekompromisný, tvrdý, arogantný. Ignoruje pocity. Je tam silné ego. Zoberie si čo chce, nepozerá na dôsledky. A naopak priveľa jinu v mužovi, keď prevažuje ženský princíp nad mužským. Je muž nerozhodný, nekoná, nedokončí, uhýba, uniká, neovláda sa. Napríklad oslabená potlačená žena v mužovi je, aj keď je stále v hlave, v mysli, potláča pocity, svoje srdce, emócie. Uteká od ženy, keď ich prejavuje. Zdravý vyrovnaný. harmonický princíp u muža znamená, že vedie so ženou dialóg, zaujíma ho citové rozpoloženie ženy. Nenechá sa rozhádzať, pri konfrontácií. Ustojí emócie ženy, (to znamená, že ustojí aj svoju vnútornú ženu). Rozum a srdce je v rovnováhe.
Tieto dve dospelé zložky môžu v nás zdravo fungovať, iba, keď nie sme v roli obete, vnútorného zraneného dieťaťa (viac v článku vnútorné zranené dieťa, obeť v nás). Aby sme využívali v harmónií obe energie, je potrebné vnímať samých seba, všímať si ako fungujeme vo vzťahoch, v živote. Tam to všetko vidíme, tam sa nám to zrkadlí. Keď máme už svoje vnútorné energie vyrovnané, nikto nám nič nezrkadlí, nepovyšujeme sa ani sa neponižujeme. Vnímame svoje potreby a potreby druhých a adekvátne, primerané konáme. Ak sme v rovnováhe vieme prirodzene reagovať podľa potreby a situácie. Napríklad aj tak, že neubližujeme a nenecháme si ubližovať. Ak tieto dve energie spolupracujú v našom vnútri, tak sa to prejavy aj vo vonkajšom okolí.