Detský princíp – zranené vnútorné dieťa sa prejavuje rolou obete. Odpojením sa od seba, od vlastného zdroja. Keď nie je vnútorné dieťa zdravé, zahojene, je tam vždy obeť. Pre dieťa je typické, že je závislé od svojho okolia, rodičov. Aby jeho potreby naplnil niekto iný, on si ich nevie naplniť sám. Či už vo forme lásky, alebo materiálnych potrieb. Nevie si o tieto potreby ani požiadať. Je bezmocné.
Počas života, situácií ktoré sa nám udiali, tráum, alebo nenaplnených potriem v detstve, môže sa stať, že trpíme aj v dospelosti pocitom bezmocnosti, neúplnosti. Sú to podvedomé programy, spomienky na situácie, ktoré nám pripadali v detstve bezvýchodiskové. Spôsobom akým sme sa vysporiadali v tom období, sa nám nesie potom celý život. Napríklad, že sa ľutujeme kvôli nejakej udalosti, ktorú nemôžeme zmeniť a kvôli ktorej sa cítime neschopní. Žena/muž, keď je v tejto roli obete – zraneného dieťaťa a nie vo svojej dospelej časti, je závislá na partnerovi, na rodičoch, na svojom okolí. Prejavuje sa aj citová závislosť, alebo materiálna. Nevie sa o svoje potreby postarať sama, len cez niekoho iného, alebo sa to prejavuje aj tak, že si nevie vytýčiť hranice, nechá si ubližovať. Nevie byť rovnocenným, zodpovedným partnerom.
Správanie obete – nekomunikuje, manipuluje, pasívna agresia, smutná, zúfala, nenaplnená, frustrovaná, závislá. Niektoré ženy nedospejú a stále zostávajú v roli malého dievčatka a niektorí muži v roli malého chlapca aj keď majú svoje fyzické tela dospelé, nedospejú vnútorne vôbec. Stále sú závislí od okolia, napríklad aj tým, že sú príliš poslušní a príliš sa prispôsobujú vonkajšiemu prostrediu, kto čo povie. Alebo poslušní občania, slepo počúvajú všetky nariadenia. Berú až prílišný ohľad na druhých, neprejavia sa, neurobia to čo chcú oni, ale čo chce okolie. Nebránia sa. Nie sú autentickí, len aby neprišli o vonkajšie zdroje, vo forme lásky, pochvaly, peňazí. Obeť sa ľutuje kvôli nejakej udalosti, ktorú nemôže zmeniť a kvôli ktorej sa cíti neschopná, alebo že zotrváva v robote, vo vzťahoch, v ktorých nie je spokojná. V tejto roli sme vždy, keď sa cítime bezmocní, či už je to voči nejakému presvedčeniu, okolnostiam, osobe, vláde.
Výzva ako vychádzať z obete, je prevziať zodpovednosť za všetko, pochopiť prečo reagujeme rovnako a prijať čo sa udialo v našom živote. Uvedomiť si, že už sme dospelí, môžeme inak reagovať a môžeme sa o svoje potreby postarať. Pokiaľ nedospejeme a neuvedomíme si, že tá zodpovednosť je na nás, zabezpečiť si to, čo potrebujeme, keď tú zodpovednosť budeme vrhať stále von, problémy sa nám budú stále opakovať. Ak máme zranené vnútorné dieťa, nemôžeme mať zdravú ani dospelú ženu a dospelého muža ( viac v článku jin a jang vnútorné energie v nás). Potrebne je preniesť pozornosť do vnútra, na vlastné zdroje, nie na vonkajšie. Uvedomiť si, že už my sme tvorcami svojho príbehu, všetkého čo sa deje v našom živote.